Úlohové akcie – mechanizmus štátnej objednávky
Nové usporiadanie nemohlo fungovať bez ekonomicko-ideologických mechanizmov, ktoré sa formovali v centre a ďalej aplikovali na slovenské prostredie. Ideologický dohľad nad výtvarnou scénou zabezpečoval Zväz výtvarných umení, čo bolo možné aj vďaka paralelnej ekonomickej organizácii (Tvar), ktorá sa o výtvarníkov starala a zároveň ich v zmysle ideológie odmeňovala. Prvým predpokladom zbyrokratizovanej kultúry bolo, že mimo štruktúr Zväzu nebolo možné legálne vykonávať umeleckú činnosť. Zväz pracoval v systéme krajských stredísk, ktoré podľa miesta bydliska združovali výtvarníkov. Strediská organizovali výročné krajské výstavy, výberom z nich sa potom napĺňali celoštátne prehliadky. Strediská vypisovali štipendiá, súťaže a tzv. úlohové akcie a zároveň na ne dozerali. Úlohové akcie boli špecifickými formami podpory výtvarníkov, boli vlastne mechanizmom štátnej objednávky, ktorý fungoval iba v prvej polovici päťdesiatych rokov. Samotná úlohová akcia bola skupina tém, ktoré vypísal Zväz a na ktoré sa výtvarníci podľa vlastnej úvahy prihlasovali. Počas práce na témach poberali mesačné štipendium a zároveň podliehali tzv. subkomisiám, ktoré na ich prácu po odbornej stránke dozerali.
Ľudovít Križan: Žatva. 1952
Organizovaný bol celý postup práce, v prvej fáze sa výtvarník oboznámil s témou, podľa zadania si ju naštudoval (ak bola historická), alebo za ňou vycestoval (napr. Trať družby). Potom absolvoval priebežné stretnutia so subkomisiami a kolegami, kde mali spoločne o dielach diskutovať a pomáhať si. Po dokončení musela práca prejsť schvaľovacou komisiou alebo porotou, ktorá rozhodla o jej prijatí alebo neprijatí. Práve diskusie nad rozpracovanými „úlohovkami“ – mnohokrát veľmi jadrné – sú výstižnými ukážkami metód uplatňovania a výkladu umenia socialistického realizmu. Porota sa vyjadrila ku každému predloženému dielu, niektoré „opravila“, iné prijala alebo odmietla. Boli dva typy úlohových akcií: vypísané jednotlivo na konkrétnu tému (to boli skôr štipendiá a záväzky) alebo tzv. celoplošné „úlohovky“, teda masové, kde sa výtvarníci hromadne prihlasovali na rôzne témy. Na Slovensku bola taká iba jedna, v dobovej literatúre sa spomína ako úlohová práca PŠVU (Povereníctva školstva, vedy a umenia).
Ján Mudroch: Partizánka na stráži pod Rozsutcom. 1954
Prvá úlohová akcia bola vypísaná v Čechách a zúčastnilo sa jej 160 výtvarníkov. Zo zadaných tém (napr. 5. a 9. máj, Boj robotníckej triedy, Boj za mier, Boj proti fašizmu, Budovanie socializmu, JRD, Husitstvo, Mládež vo výstavbe socializmu, Naša armáda, Naše baníctvo, Náš priemysel, Naši úderníci, Oslobodenie Červenou armádou, Sedliacke povstania, Február 1948) si mohli prihlásení vybrať tú, ktorá im bola najbližšia.